Living Room

Cluster ensemble

Martin Burlas

John Cage

Steve Reich

"once upon a time
the world was round
and you could go on it
around and around"

Gertrude Stein


Cluster ensemble

Ivan Šiller, klavír, hračkársky klavír, tlieskanie, claves, hlas, syntetizátor
Zuzana Biščáková, klavír, tlieskanie, claves, hlas, syntetizátor
Dalibor Kocián, claves, maracas


Jazz trio

František Báleš, klavír
Vladimír Máčaj, kontrabas
Milan Ruček, bicie


Martin Burlas

Záznam siedmeho dňa (1993)

pre ľubovoľné obsadenie


John Cage

Suite for Toy Piano – výber (1948)

pre hračkársky klavír


Steve Reich

Clapping Music (1972)

pre dvoch hráčov

Music for Pieces of Woods (1973)

pre päť párov ladených claves


John Cage

Living Room Music (1940)

pre kvarteto bicích nástrojov a hlasov s alebo bez inštrumentálneho sóla so sprievodom tria bicích nástrojov


Jazzové improvizácie





Jedným z prvých skladateľov v 20. storočí, ktorí obrátili svoju pozornosť na nové zdroje zvuku a zároveň nanovo zdôraznili dôležitosť rytmu ako stavebného činiteľa hudby a prostriedku na členenie hudobného času, bol John Cage. V 40. rokoch minulého storočia Cage sústredil svoju pozornosť na bicie nástroje a prvé elektronické zdroje zvuku – gramofón a rádio. Okrem toho si vy-tvoril vlastný "supernástroj", tzv. preparovaný klavír – tak, že medzi struny klavíra povkladal rôzne malé predmety (skrutky, drevené kolíky, gumičky a pod.), čím radikálne zmenil jeho zvuk, ktorý tak vlastne pripomínal veľký a mnohofarebný súbor bicích nástrojov.

V skladbe Suite for Toy Piano, ktorú vytvoril v roku 1948 ako hudbu k tanečnému predstaveniu svojho priateľa Mercea Cunninghama, ako nástroj použil hračkársky klavír – akúsi "miniatúru" preparovaného klavíra, svojím zvukom tak trochu pripomínajúci nástroje, aké sa používajú v indonézskom gamelanovom súbore.

V skladbe Living Room Music z roku 1940 pre štyroch (recitujúcich) bicistov Cage nepredpísal konkrétne nástroje. Inštrumentár v prvej a štvrtej časti má pozostávať z bežných predmetov, aké sa nachádzajú v domácnosti (kusy nábytku, kuchynský riad, noviny, bytové dekorácie a pod.). V druhej časti, Story, hráči rytmizovane recitujú text Gertrudy Steinovej: "once upon a time the world was round and you could go on it around and around"… Tretiu časť tvorí jednoduchá melódia, ktorá sa má zahrať "na akomkoľvek vhodnom nástroji".


Meno o generáciu mladšieho Steva Reicha sa skloňuje v súvislosti s nástupom amerického minimaizmu. Bola to hudba, ktorá sa rodila na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia a jednou zo základných ideí jej iniciátorov bolo "oslobodiť sa od starého umenia Európy" a hľadať novú inšpiráciu v kultúrach mimo nej. Steva Reicha okúzlila najmä rytmicky bohatá hudba bubeníkov z Ghany a balinézsky a jávsky gamelan.

Po návrate z africkej Ghany skomponoval Reich v roku 1972 skladbu Clapping Music pre dvoch tlieskajúcich interpretov, v ktorej hudobný proces spočíva v dvanásťnásobnom postupnom fázovom posúvaní jediného rytmického modelu, kým sa obaja hráči nedostanú opäť do počiatočného unisona, ktorým sa skladba končí.

Jednoduchú ideu "primitívnej" hudby, ktorá by "vychádzala výlučne z ľudského tela ako hudobného nástroja", Reich v roku 1973 v skladbe Music for Pieces of Wood pre piatich bicistov ďalej rozšíril na elementárne nástroje, akými sú tzv. claves, teda ozvučné drievka. Výsledkom je – podobne ako v prípade prvej skladby – pulzujúci a energický hudobný proces, tu navyše obohatený o čarovnú tónohru ladených drievok.


Generačnú postupnosť skladateľov, ktorých hudba tvorí program dielne a koncertu zameraného na hudobný minimalizmus, završuje slovenský skladateľ Martin Burlas. Ten síce (na rozdiel od Cagea a Reicha) hudbu mimoeurópskych kultúr nijako zvlášť neštudoval, od konca 70. rokov 20. stor. však jeho tvorba vykazuje jasné znaky príklonu k poetike amerického minimalizmu, čo v kontexte slovenskej hudby tej doby predstavovalo ojedinelú umeleckú orientáciu. K tejto orientácii – ktorej prirodzeným dôsledkom je redukcia hudobného materiálu na základné tvary a oslobodenie sa od akej-koľvek tendencie k "výrazovej košatosti" – sa pridáva stále intenzívnejší príklon k teritóriu označovanému ako experimentálny, alebo alternatívny rock. Symbióza týchto dvoch (napokon ani nie veľmi vzdialených) svetov sa prejavuje aj v jeho znepokojivom Zázname siedmeho dňa z roku 1993, "brutálnom kolose rytmizovaného zvuku", ktorý napokon vlastne k hudbe dávnych kultúr odkazuje tiež, ale trochu inak ako v prípade predošlých dvoch skladateľov: lebo Burlasovu skladbu by sme možno mohli chápať aj ako akýsi novodobý rituál na "odvrátenie hnevu bohov"...


Daniel Matej






© 2011–2024 InMusic, o.z.