Daj si Bacha

Ivan Šiller, klavír

Johann Sebastian Bach

Johann Sebastian Bach

Aria mit 30 Veränderungen "Goldbergove variácie" BWV 988 (1741)

1. Aria
2. Variatio 1 a 1 Clav.
3. Variatio 2 a 1 Clav.
4. Variatio 3 Canone all´ Unisono a 1 Clav.
5. Variatio 4 a 1 Clav.
6. Variatio 5 a 1 ovvero 2 Clav.
7. Variatio 6 Canone alla Seconda a 1 Clav.
8. Variatio 7 a 1 ovvero 2 Clav.
9. Variatio 8 a 2 Clav.
10. Variatio 9 Canone alla Terza a 1 Clav.
11. Variatio 10 Fughetta a 1 Clav.
12. Variatio 11 a 2 Clav.
13. Variatio 12 Canone alla Quarta
14. Variatio 13 a 2 Clav.
15. Variatio 14 a 2 Clav.
16. Variatio 15 Canone alla Quinta a 1 Clav.
17. Variatio 16 Ouverture a 1 Clav.
18. Variatio 17 a 2 Clav.
19. Variatio 18 Canone alla Sexta a 1 Clav.
20. Variatio 19 a 1 Clav.
21. Variatio 20 a 2 Clav.
22. Variatio 21 Canone alla Settima
23. Variatio 22 Alla breve a 1 Clav.
24. Variatio 23 a 2 Clav.
25. Variatio 24 Canone all´Ottava a 1 Clav.
26. Variatio 25 a 2 Clav.
27. Variatio 26 a 2 Clav.
28. Variatio 27 Canone alla Nona a 2 Clav.
29. Variatio 28 a 2 Clav.
30. Variatio 29 a 1 ovvero a 2 Clav.
31. Variatio 30 Quodlibet a 1 Clav.
32. Aria da Capo

Bachovo prelúdium a fúga

Hra tónov púta zmysly. Sledujeme hru, jej figúry a motívy, hlasy a akordy, rozvíjanie a návraty, protiklad slobody a viazanosti, tematickú expozíciu a medzivetu, stupňovanie a uvoľňovanie, sledujeme rytmický pohyb emocionálnych impulzov, ktoré sú so všetkým, čo sa prejavuje ako hra tónov, spojené do formového priebehu, ktorý v každom okamihu podlieha pevnému vnútornému poriadku.

Tým, že sledujeme hru, stávame sa spoluhráčmi a spoluúčasťou na hre stávame sa sami sebou. Pretože všetko, čo je hudba a čo pri jej počúvaní rezonuje v našich citoch, sme vlastne my sami. Naše zmysly sú pripravené na zmyslové dojmy a túžia po nich. Radosť z hry patrí k nášmu bytiu odjakživa. Pohyb a zmena, rozvíjanie a návraty, protiklady, stupňovanie a uvoľňovanie sú základnými kategóriami života. Emócie sú našimi emóciami. Poriadok je a chce byť všade.

Pretože sme schopní hudbu prijímať, pustiť ju k sebe a stotožniť sa s ňou, je hudba taká, akí môžeme byť my. A my sme takí, keď nás hudba takými robí. V tej chvíli sa v nás zhromažďuje, aktualizuje a sprítomňuje všetko to, čím sme, pretože tým môžeme byť a nič iného v nás nie je.

Ale v živote, tam vonku, takí nie sme, nemôžeme byť, nie sme takí. Nikdy.

Hans Heinrich Eggebrecht
(Hudba a krásno, 1997)