HoLeFaKla

Ivan Šiller, klavír
Jan Souček (ČR), hoboj
Ronald Šebesta, klarinet

Přemysl Vojta (ČR), lesný roh
Martin Petrák (ČR), fagot

Dych kvinteta

Zaoberajúc sa tvorbou Wolfganga Amadea Mozarta sa vždy znova pozastavujeme nad novými impulzmi, ktoré nám jeho hudba ešte aj v súčasnosti poskytuje. Ako autor – o. i. – radu diel prevratných z hľadiska nových nástrojových kombinácií vytvoril neraz prototypy pôsobiace ako inšpiračný zdroj pre vznik rovnakých či podobných skladieb nasledujúcich skladateľských generácií. Jednou z takýchto kompozícií je Kvinteto pre klavír, hoboj, klarinet, prirodzený roh a fagot KV 452.

Vznik diela (dokončené 30. 3. 1784) spadá do obdobia, v ktorom sa Mozart veľmi intenzívne zaoberal klavírom (v tomto čase skomponoval väčšinu svojich klavírnych koncertov) a čoraz viac (vplyvom prostredia) vo svojích kompozíciách zapájal a využíval možnosti dychových nástrojov. Mozart zaradil a uviedol skladbu na veľkej hudobnej akadémii v Burgtheater len dva dni po jej dokončení 1. 4. 1784. Vzhľadom na to, že komorná hudba tohto typu bola do programov veľkých koncertných siení zaraďovaná zriedkavo (program skôr tvorili symfónie, árie, koncerty a klavírne improvizácie), bolo uvedenie kvintetu (aj svojim obsadením) na takomto fóre určitou raritou. V liste otcovi z 10. 4. Mozart píše: "Hral som dva veľké koncerty (KV 450, 451) a potom kvinteto, ktoré zožalo výnimočný potlesk. Osobne si myslím, že je to najlepšia skladba, ktorú sa mi v mojom živote podarilo skomponovať, len som si prial, aby ste to mohli počuť, – a ako krásne bolo zahrané!". Dojem úspešnosti z uvedenia kvinteta a vnútorný pocit spokojnosti z kvality tejto kompozície v Mozartovi doznieval zrejme dlhší čas, pretože dielo opäť uviedol na koncerte 10. 6. 1784 a približne rok po dokončení kompozície (jar 1785) začal pracovať na ďalšom kvintete s podobným nástrojovým obsadením (klavír, hoboj, klarinet, basetový roh, fagot KV 452a), z ktorého sa však dochoval len fragment 35 taktov úvodnej časti. Výber tóniny pre obe kompozície (KV 452 – Es dur, fragment 452a – B dur) potvrdzuje Mozartove skvelé ovládanie problematiky všetkých hudobných nástrojov vrátane dychových. V kompozícii umne rozkladá tematický materiál medzi jednotlivé nástroje tak, aby mohli vyniknúť ich sonoristické kvality.

Tie Mozart odhaľuje vo viacerých charakteristických polohách celkom prirodzene, čo je nepochybne idiomatickou súčasťou jeho kompozičného štýlu. Virtuózne úseky partov jednotlivých nástrojov – ako obvykle u Mozarta – nie sú samoúčelné, ale tvoria súčasť koncepcie diela, jeho ozvláštnenia a spestrenia. Neobyčajne prirodzené plynutie kompozície (bez akýchkoľvek väčších dramatických vzruchov) je výsledkom rovnováhy a primeranosti všetkých zložiek, ktoré tvoria toto nádherné majstrovské dielo.

Analogické kvinteto L. van Beethovena Es dur op. 16 pravdepodobne vďačí za svoj vznik existencii Mozartovho kvinteta. Podobnosť s touto kompozíciou sa nekončí len pri rovnakom nástrojovom obsadení, ale je tiež podložená rovnakou tóninou a štýlom jednotlivých častí oboch skladieb. Kvinteto bolo skomponované v roku 1796, vydané však až v roku 1801 (Mollo) spolu s úpravou diela pre oveľa bežnejšie klavírne kvarteto (klavír a sláčikové trio). Kompozícia svojím vznikom spadá do Beethovenovho raného obdobia, keď napísal viacero diel svojím obsadením netypických pre skladateľovu neskoršiu tvorbu [skladby pre dychovú harmóniu: Sexteto op. 71 (1796), Okteto op. 103 (1792), Rondino Es dur WoO 25 (1793)], v ktorých akoby na jednej strane nadväzoval na širokú paletu rôznych typov kompozícií nachádzajúcich sa v Mozartovej tvorbe, na strane druhej naznačoval vlastnú neujasnenosť a nevykryštalizovanosť v tejto oblasti. Samotná štruktúra kvinteta v sebe zahŕňa všetky typické črty Beethovenovho skladateľského jazyka, ktorým sa výrazne odpútal od zmienenej kompozície svojho slávneho predchodcu. Pre Beethovena nie celkom typická sviežosť a melodickosť tém trocha zmierňuje inak priepastný rozdiel v charaktere Mozartovej a Beethovenovej hudby.

Napriek tomu, že tvorba oboch skladateľov sa v hudbe časovo identifikuje s obdobím klasicizmu, obe kvintetá naznačujú, že svojím špecifickým skladateľským jazykom sa z neho obaja vynímajú.

Róbert Šebesta
Písané pre festival Dni starej hudby 2000