Jazz++

 



Jazz++ ensemble

Lukáš Kollár, klarinet, soprán saxafón

Juraj Kováč, trúbka

Ján Múdry, pozauna

 

Erik Dimitrov, klavír

Ernest Kollár, tuba

Anton Zajáček, bicie


Dominic James "Nick" LaRocca  (1889 – 1961)

Tiger Rag


Scott Joplin  (1867 – 1917)

The Entertainer


Traditional  

When the Saints Go Marching In


George Gershwin  (1898 – 1937)

Summertime


George Gershwin  (1898 – 1937)

I Got Rhythm


Dave Brubeck  (1920)

Take Five


Kurt Weill  1900 – 1950

Mackie Messer


Elvis Presley  (1935 – 1977)

I Can't Help Falling in Love


Waldir Azevedo  (1923 – 1980)

Amorada


Paolo Cassella/Gaetano Savio  

Maledetta primavera


Adam Hudec  (1949)

Polka pre trúbku


Zequinha de Abreu  (1880 – 1935)

Tico-Tico







Jazz ako hudobný žáner prešiel od svoj-ho vzniku niekoľkými vývojovými etapami. Jeho počiatky siahajú do prvých rokov 20. storočia, kedy sa začal formovať v Spoje-ných štátoch amerických. Vznikol spojením afroamerických hudobných prvkov a európskych hudobných tradícií. Jazz sa postupne rozšíril do celého sveta a už od svojho vzniku ovplyvňoval vývoj viacerých významných hudobných štýlov.

Cieľom koncertov v rámci cyklu Jazz++ je priblíženie historického vývoja jazzu a jeho postavenia v rámci hudby 20. storočia. Program tohto cyklu pozostáva najmä zo skladieb určených pre dychové nástroje, ako sú trúbka, saxofón, klarinet a pozauna, ktoré sú typické pre tento žáner. Obsadenie dopĺňa aj rytmická sekcia v zložení bicie nástroje, klavír a tuba.

Úvodné skladby koncertu pochádzajú z raného obdobia jazzu, dixielandu. Dixieland jazz kombinuje pochodovú dychovku, francúzske štvorylky, ragtime a blues s polyfónnou improvizáciou. Klasický dixielandový zvuk pozostáva z hlavnej melódie a vypísanej improvizácie ostatných nástrojov. Centrom tohto žánru bol New Orleans, kde vznikla aj prvá dixielandová skupina, založená skladateľom a lídrom Nickom La Roccom. Jeho skupina zohrala významnú úlohu pri prvotnom popularizovaní jazzu v USA a Európe. Ako prvá jazzová skupina získala aj možnosť vytvoriť zvukový záznam na fonografe. Dixieland jazz bol najrozšírenejší v 10. a 20. rokoch 20. storočia.

Popri dixielande sa v tom istom období formoval ďalší žáner, ragtime. Jeho štruktúra je podobná pochodu, avšak interpretovaný je najmä na klavíri, prípadne na bendže. Jeho hlavnou črtou je špecifický synkopický, nerovný rytmus. Scott Joplin, skladateľ a klavirista, známy ako "kráľ ragtimu", priviedol tento žáner do hudobnej i technickej dokonalosti. Bol medzi prvými americkými skladateľmi, ktorí sa snažili o rešpekt a uzna-nie afroamerickej kultúry, aby mohli na jej základoch vytvárať nové typy hudobných štýlov. Jednou z jeho najznámejších kompozícií je ragtime Entertainer, ktorý sa stal známym aj vďaka filmu Žihadlo.

K najvýznamnejším americkým skladateľom prvej polovice 20. storočia nepochybne patrí George Gershwin. Skomponoval veľké množstvo piesní, orchestrálnych skladieb, opier a muzikálov. V jeho dielach cítiť spojenie prvkov európskej artificiálnej hudby a americkej hudobnej zvukovosti. Gershwin bol presvedčený, že jazzová hudba môže byť vážna aj populárna zároveň. Dôkazom toho je pieseň Summertime. Pochádza z Gershwinovej opery Porgy & Bess. Prvýkrát bola nahratá v roku 1935 americkou sopranistkou Abbie Mitchell. V krátkom čase sa táto kompozícia stala veľmi známou a ako jazzový štandard ju nahralo množstvo významných jazzových interpretov ako Billie Holiday, Louis Armstrong, Ella Fitzgerald, Miles Davis a ďalší. Známou piesňou od Georga Gershwina je aj I Got Rhythm. Bola skomponovaná pre Broadwayský muzikál Girl Crazy. Sled akordov v tejto skladbe, "rhythm changes", dal základy mnohým ďalším kompozíciám velikánov jazzu ako Duke Ellington či Charlie Parker. Pieseň I Got Rhythm sa stala ikonou swingu, Gershwina a 30. rokov minulého storočia.

Ostatné vybrané skladby koncertu charak-terizujú kompozičný a aranžérsky progres pre dychové nástroje v priebehu 20. storočia. Skladba Take Five od Paula Desmonda je ty-pická svojím päťštvrťovým taktom, od ktoré-ho je odvodený aj samotný názov kompozície. Spopularizovaná bola najmä vďaka albumu Time Out od The Dave Brubeck Quartet.

A vďaka svojej chytľavej melódii a rytmické-mu sprievodu sa ako prvá jazzová skladba dostala do rebríčku najpočúvanejších skladieb prestížneho amerického hudobného magazínu Billboard.

Pieseň Mackie Messer bola pôvodne skomponovaná pre Trojgrošovú operu skladateľa Kurta Weilla a nemeckého dramatika Bertolda Brechta, no neskôr sa stala populárnym jazzovým štandardom. Známa je aj pod názvom Mack the Knife. U nás túto skladbu preslávil slávny český orchester jazzovej a tanečnej hudby Big Band Felixa Slováčka so sólistom Karlom Gottom. Líder a zakladateľ tohto orchestra, Felix Slováček, sa svojou aranžérskou a interpretačnou činnosťou významným spôsobom zaslúžil o spopularizovanie dychových nástrojov na území Česka a Slovenska.

Elvis Presley bol jedným z najpopulárnej-ších amerických spevákov 20. storočia. V jeho prejave bolo cítiť inšpirácie z černošských spirituálov, country a blues. Bol tiež prezývaný "Kráľ rock'n'rollu". Jedným z množstva jeho hitov bola aj pieseň Can't Help Falling in Love. Umiestnila sa na popredných prieč-kach amerických hitparád, objavila sa v mnohých filmoch a bola tiež prespievaná mnohými umelcami.

Taliansku pieseň Maledetta primavera premiérovala v roku 1981 na Festivale di San Remo speváčka Loretta Goggi. Pieseň síce nezískala prvú cenu, no v Taliansku sa stala hitom a bola prespievaná interpretmi po celom svete.

V cykle Jazz++ nechýba ani tvorba slo-venských skladateľov. Je zastúpená Polkou pre trúbku od Adama Hudeca, speváka, skladateľa a propagátora dychovej hudby na Slovensku. Jeho tvorba je zameraná najmä na dychovú hudbu všetkých kategórií a smerov – od úprav ľudových piesní pre Malokarpatskú kapelu, ale aj desiatky iných dychových hudieb a orchestrov Slovenska a Európy. Polka pre trúbku je jednou z jeho najznámejších skladieb. Má veselý tanečný a virtuózny charakter, pričom je zaujímavo zaranžovaná a je v nej využitých niekoľko typov hry na trúbku.

Skladba Amorada od brazílskeho sklada-teľa Waldira Azeveda bola pôvodne skomponovaná pre brazílsky nástroj cavaquinho, podobný gitare. Avšak melódia tejto skladby vyznie oveľa pútavejšie v podaní dychových nástrojov. Využitie a uplatnenie dychových nástrojov v hudbe je veľmi široké. Môžu byť súčasťou nielen klasického symfonického orchestra či ľudovej hudby, ale významne môžu oživiť aj aktuálne jazzové a popové hudobné žánre.

Záver koncertu Jazz++ bude patriť skladbe Tico-Tico od ďalšieho brazílskeho skladateľa, Zequinha de Abreu. Je nakomponovaná v štýle brazílskej populárnej hudby "choro". Tento hudobný štýl má rýchle tempo a je charakteristický virtuozitou, improvizáciou a synkopickým rytmom. Nástrojové obsadenie tohto štýlu bolo zväčša trio v zložení: flauta, gitara a cavaquinho. Skladbu Tico-Tico spracovali mnohé hudobné telesá do rôznych nástrojových obsadení. V rámci koncertov Stretnutia s hudbou – Pentapolitana zaznie v podaní dychových nástrojov a rytmickej sekcie.


Erik Dimitrov






© 2011–2024 InMusic, o.z.