Vianočné stretnutia / Barokové Vianoce

"Bachov génius prostredníctvom čistoty a spirituality jeho diel evokuje nadčasové a skutočné ľudské emócie."
Murray Perahia

"Čo ja mám čo hovoriť o Bachovom diele: počúvať, hrať, milovať, uctievať a – mlčať!" vyznal sa z obdivu k hudobnému géniovi geniálny fyzik Albert Einstein. Len niekoľko týždňov po Bachovom narodení v Eisenachu prišiel v neďalekom Halle na svet Georg Friedrich Händel (1685 – 1759). Patrí medzi paradoxy dejín, že títo velikáni barokovej hudby sa napriek Bachovej snahe nikdy nestretli. Napriek tomu, že scestovaný a oslavovaný Händel bol vo svojej dobe oveľa známejší, bol to Bach, koho znalci považovali za neprekonateľného virtuóza v hre na klávesových nástrojoch, ktorý "objavil najskrytejšie tajomstvá harmónie a ukázal viachlas v najväčšej sile". Koncerty pre čembalo, sláčikové nástroje a basso continuo Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750) vznikali ku koncu skladateľovej služby v Köthene a počas prvej dekády jeho pôsobenia v Lipsku. V tomto meste Bach okrem postu hudobného riaditeľa, zodpovedného za chrámovú hudbu, viedol istý čas aj inštrumentálny súbor (Collegium musicum), ktorý každý týždeň koncertoval v obľúbenej Zimmermannovej kaviarni. Medzi hudobníkmi boli Bachovi kolegovia, priatelia i študenti, vrátane jeho synov. Bachove koncertantné skladby, v ktorých adaptoval formu preslávenú talianskymi husľovými virtuózmi (viaceré Bachove čembalové koncerty sú transkripciami husľových koncertov), stoja na začiatku línie, ktorá viedla cez diela jeho syna Johanna Christiana ku klavírnym koncertom Mozarta, Beethovena, Chopina, Mendelssohna či Brahmsa.

"Nemôžem posúdiť, či som všetko robil správne, no viem, že úlohou hudby je prehovárať k srdciam ľudí, čo je cieľ, ktorý som sa – pokiaľ to len bolo v mojich silách – snažil dosiahnuť. Hudba bez citu a vášne nemá zmyslu, rovnako ako skladateľ bez interpretov."
Luigi Boccherini

Taliansky skladateľ Luigi Boccherini (1743 – 1805) inklinoval k violončelu od mladého veku. Ako 13-ročný študoval hru na tomto nástroji v Ríme. Interpretačné kvality mu čoskoro dopomohli k miestu violončelistu v orchestri Cisárskeho divadla vo Viedni. V hlavnom meste habsburskej monarchie ho k vlastnej tvorbe mohli podnietiť stretnutia so skladateľmi Matthiasom Monnom a Georgom Christophom Wagenseilom. Po krátkom pobyte v rodnej Lucce Boccherini zamieril v druhej polovici 60. rokov 18. storočia do ďalšieho významného dobového centra. V Paríži sa preslávil nielen ako interpret, ale aj ako skladateľ, ktorého renomé sa šírilo aj prostredníctvom tlačených vydaní jeho diel. V roku 1770 hudobník vstúpil do služieb brata španielskeho kráľa, kde zotrval až do jeho smrti. Postupne prestal vystupovať ako virtuóz a sústredil sa na komponovanie. Jeho dielo tvoria okrem koncertov i početné sláčikové kvintetá a kvartetá, v ktorých je spolu s Haydnom považovaný za priekopníka.

Andrej Šuba